Obľúbené miesto turistov aj domácich. Jordaan v centre holandského Amsterdamu je kreatívnou štvrťou, kde to dýcha umením aj históriou. Ako dokáže učarovať ľuďom už po stáročia?
Na začiatku skôr diera, ako kultúrny klenot
História štvrte siaha až do roku 1612. Vtedy vedenie mesta rozhodlo o tom, že územie, kde nebolo nič okrem lúk a fariem (a bahna), sa zmení na sídlo pre ľudí. Podobu dnešného Amsterdamu by si však vtedy hľadal márne. Jordaan bola spočiatku chudobná štvrť bez kanalizácie a bez pitnej vody, obývaná prisťahovalcami a lacnou pracovnou silou. Neskôr sa stala domovom najmä flámskych, španielskych a portugalských Židov a Francúzov.
V jednom príbehu sa hovorí, že kanál obmývajúci štvrť pripomínal jej obyvateľom židovského pôvodu domov – rieku Jordán na Blízkom východe. A práve od jej názvu bolo odvodené meno štvrte. Vďaka obyvateľom z rôznych kútov sveta vzniklo na tomto kúsku zeme chudobné, ale tolerantné miesto s jedinečnou atmosférou.
Renesancia prišla v 20. storočí
Nové storočie prinieslo veľa návrhov zmien, medzi nimi niektoré naozaj radikálne. Po druhej svetovej vojne štvrť kvôli plánovanej novej výstavbe skoro zrovnali so zemou. Príčinou bol aj zlý stav budov, kvôli nedokonalým základom sa začali doslova topiť. Vďaka obyvateľom, ktorí ju protestmi podržali, sa však Jordaan „znovuzrodila“. Domy podopreli novými trámami a základy zaliali betónom. Dodnes sú však krivé. O premenu k lepšiemu a voňavejšiemu sa pričinila aj dlho očakávaná kanalizácia, a keď si v dome otočil kohútikom, konečne z neho tiekla pitná voda (hurá).
Dnes obýva Jordaan približne dvadsaťtisíc ľudí. Oproti osemdesiatim tisícom na začiatku 20. storočia, keď rodiny bývali doslova od najhlbšej pivnice po najvyššiu vežu, je to výrazne menej. Veľké vyľudňovanie Jordaanu sa začalo v 70. rokoch. Pôvodných obyvateľov postupne vystriedali študenti, umelci a malé firmy, ktoré Jordaanu pridali na kráse. Veľa sa zmenilo, diverzita a unikátna atmosféra však zostali.
Jordaan preslávili aj viaceré osobnosti
- Slávny maliar Rembrandt van Rijn žil na adrese Rozengracht 184 v Jordaane až do svojej smrti.
- Dom Anny Frankovej, jednej z najznámejších obetí holokaustu, je vzdialený len na jeden kanál. Z izby, kde sa skrývala pred nacistami, videla priamo do Jordaanu.
- V Jordaane chvíľu býval aj Irvine Welsh, autor románu Trainspotting, na základe ktorého vznikol rovnomenný kultový film.
Čo z histórie si štvrť zachovala dodnes
Jordaan dokáže ľudí očariť aj bez toho, aby predtým strávili čas v jednom z voňavých coffeeshopov, ktoré veru neponúkajú kávu, ale marihuanu. Legálne. Ak patríte medzifanúšikov dizajnu z tehál, veľkých okien a dreva, Jordaan vás dostane. Celý Amsterdam je mix architektonického štýlu Škandinávie a Veľkej Británie s prímesou industriálneho švihu.
Jordaan si z dávnych časov zachovala aj tri zvláštnosti. Dve z praktického dôvodu, jednu z estetického.
Takzvané „hofjes“ sú vnútorné dvory pôvodne postavené pre ženy a pre starších obyvateľov, aby mali miesto na odpočinok v prírode aj v centre rušného mesta. Do dnešných dní sa ich zachovalo 19 a stále slúžia obyvateľom štvrte. Niektoré dvory sú otvorené aj pre návštevníkov a cez leto sa v nich usporadúvajú super koncerty, takzvané „Hofjesconcerts“.
Druhou zvláštnosťou sú kamenné tabule nad vchodmi do domov. Jordaan bol odjakživa sebestačnou štvrťou. Presne takou, akou má kreatívna štvrť byť – každá ulička skrýva potenciálny poklad, ale zároveň to nikam nie je ďaleko. Nájdu sa tam naozaj všetky možné profesie a práve na ich identifikovanie slúžili spomínané tabule. Ak bol na tabuli chlieb, vedeli ste, že v dome kúpite čerstvé pečivo. Ak boli na tabuli topánky, mohli ste si kúpiť novú obuv alebo dať opraviť tú starú, a ak tam bolo prasa, mali ste postarané aj o večeru alebo v prípade vegetariánov o domáceho miláčika.
Štvrť, mesto aj krajina, ktorej vládnu dvojkolesové tátoše
V Jordaane nájdete všetko, čo potrebujete. Čo, naopak, nepotrebujete, je auto. Prejsť od najsevernejšieho bodu po najjužnejší trvá 7 minút na bicykli a za „pol hoďku“ to dáte aj pešo.
A prečo radšej bicykle? Lebo keď chodíte autom, vidíte len zlomok toho, čo sa dá vidieť, keď človek ide pomalšie a naozaj vníma veci okolo seba. Skúste to na sebe doma. Vyberte sa trasou, ktorou bežne chodíte autom, ale tentoraz na bicykli a zaručene objavíte cestou niečo, čo ste si predtým nevšimli.
Večer však radšej vymeňte dve kolesá za dve nohy, najmä v Amsterdame. Rýchlosť tamojších cyklistov môže súperiť aj s autami z Rýchlo a zbesilo.
