Priestor a dizajn

Architekt, ktorý pretvoril Hamburg: Kreatívnu štvrť nemôžete postaviť hneď celú po posledný obrubník

Simona Kubovičová / 09. októbra 2019, 21:10

Pred dvadsiatimi rokmi hrozil hamburskému prístavu úpadok, dnes je v ňom moderná kreatívna štvrť, ktorou sa inšpirujú mestá po celom svete. Reč je o HafenCity. Pri jej vzniku stál Bratislavčan, ktorý 12 rokov riadil výstavbu centrálnych štvrtí Hamburgu. S Petrom Gerom sme sa porozprávali nielen o HafenCity, ale hlavne o tom, prečo a ako stavať kreatívne mestské štvrte a či sa niečo podobné dá vybudovať aj na Slovensku.
Architekt a urbanista Peter Gero.

Čo to vlastne kreatívna štvrť je?

Kreatívna štvrť je štvrť, ktorej hlavným prvkom je spontaneita a schopnosť ju kreatívne vniesť do plánovacieho procesu. Podstatou je, že v pláne takejto štvrte sa nechá priestor na kreatívny vizionársky rozvoj, teda priestor na to, aby sa dalo reagovať na zmeny – názorov, v urbanizme a podobne. Takýto prístup musí mať prioritu a nesmie ustúpiť „administratívnemu“ prístupu, pri ktorom ľudia skôr hľadajú dôvody, prečo sa niečo nedá.

Čiže kreatívnou sa štvrť stane vtedy, keď vzniká spontánne?

Áno, no takáto štvrť nie je nikdy kreatívna úplne celá, sú v nej kreatívne prvky – súostrovia kreativity, ktoré si musíme určiť hneď na začiatku. Napríklad si povieme, že tam chceme mať vzdelanie – školu a internát, ďalej centrum pre vedcov a inovátorov alebo nové formy mobility ako napríklad autonómne autobusy. Po tom, čo si ich zadefinujeme, musíme vybrať odborníkov – inštitúcie, ktoré ich vedia vybudovať. Teda ľudí, ktorí majú otvorenú odbornú myseľ, energiu a schopnosť myšlienky pretaviť do realizovateľných plánov.

Ako sa dá takýto urbanizmus plánovať, keď nevieme, ako sa bude meniť?

Plánovanie je stály proces. Je to absolútne iný prístup rozmýšľania ako ten, ktorý poznáme na Slovensku. Tu sa plánujú štvrte tak, že hneď na začiatku chceme do detailu vedieť, ako budú vyzerať o 5 alebo 10 rokov. To nefunguje. Netreba postaviť všetko hneď do konca až po posledný chodník a obrubník. Treba nechať priestor pre kreativitu a pragmatizmus. Na Slovensku je to vnímané negatívne, najmä preto, že si to vyžaduje vysokú odbornosť, ktorú treba udržiavať a dopĺňať novými trendami a poznatkami. Je to samozrejme riziko, nakoľko ide o niečo nové, nie o osvedčené prístupy plánovania. Kreatívne štvrte v Kodani, Hamburgu či Amsterdame však vznikli práve na základe pragmatických konceptov, nie na základe striktných administratívnych procesov. Tie sú úplným opakom kreativity.

Znamená to, že v slovenských mestách nie sú kreatívne prvky?

Naopak, oni vznikajú, ale ako iniciatíva určitých skupín. Napríklad Stará tržnica v Bratislave vznikla občianskou iniciatívou, ktorá nebola riadená mestom či investorom. Na Slovensku vznikajú kreatívne prvky často nie pod taktovkou samosprávy. Výsledkom je, že tu de facto neexistujú funkcie moderného bývania, ako napríklad rôzne formy spolužitia – co-livingu či diverzifikovaného nájomného bývania.

Ako by teda výstavba štvrte mala vyzerať?

Tak, že urbanista vypracuje koncept a investor spolu s mestom sa postarajú o to, aby sa zrealizoval. Mesto poskytne benefity ako administratívny servis a aktívnu spoluprácu, nie iba alibistické hodnotenie projektu. Zástupcovia samosprávy nemôžu iba na záver zhodnotiť, že toto je príliš vysoké a toto zasa nízke. Musia sa aktívne podieľať na tvorbe projektov. No a investor samozrejme dodá finančné prostriedky a podklady na realizáciu.

Jeden z najdôležitejších princípov úspešného plánovania štvrte je pritom rozhľadený, transparentný plánovací proces. To znamená, že je potrebné sledovať trendy v spoločnosti – kam sa svet a náš región posúva – ale súčasne trendy vytvárať. No a to má za úlohu projektový tím, ktorý tvorí mesto, urbanista/architekt a investor.

Vy sám bývate v kreatívnej štvrti?

Nie (smiech). Ani v Bratislave, ani v Hamburgu. V Hamburgu bývam v malej malomeštiackej štvrti, ktorú som si obľúbil. Beriem ju ako náhradu toho, čo som pred 50 rokmi opustil, keď som sa odsťahoval zo Slovenska – je to môj nový domov. No a v Bratislave zatiaľ kreatívna štvrť nie je.

V kreatívnej štvrti nemôže vzniknúť ulica ako Landererova

 

Do akej miery sa líšia kreatívne štvrte podľa štátov? Je kreatívna štvrť napríklad v Nemecku a
v Španielsku iná?

Mala by byť iná, keďže každé mesto má svoje kultúrne a historické pozadie, z ktorého treba vychádzať aj pri kreatívnej tvorbe nových štvrtí. Ak by sme si povedali, že v zimnom prístave v Bratislave postavíme HafenCity ako v Hamburgu, dopadlo by to zle. Inšpirovať sa z takéhoto projektu je veľmi užitočné, ale treba ho „ušiť na mieru“ Bratislave. Ani HafenCity nevzniklo ako kópia iného projektu. Aj keď, mali sme pri jeho budovaní šťastie – poučili sme sa z prvotných neúspechov londýnskej štvrte Docklands. Vyvarovali sme sa toho, čo tam nefungovalo a koncept sme prispôsobili lokálnym špecifikám.

Čo v Docklands nefungovalo?

Urobili niekoľko chýb. Postavili tam monoštruktúru, teda príliš veľa kancelárií, nevybudovali verejnú dopravu a chýbali premostenia pre peších. Sami na nedostatky prišli a 5 rokov po vybudovaní štvrte ju zasa prerobili. Dá sa teda povedať, že kreatívny prístup je aj o učení sa z chýb.

Vidíte s odstupom času chyby aj pri výstavbe HafenCity?

Nakoľko nie som objektívny, tak ich nevidím (smiech). Ale nie, samozrejme že sú chyby. Jeden z hlavných prvkov kreatívneho prístupu je vytvorenie pomerne malých – maximálne hektár veľkých – samostatných častí. Samozrejme, rozvíjajú sa na základe spoločného ideového konceptu – tzv. Masterplanu. Pri HafenCity sme okrem nich mali aj jednu centrálnu štvrť s rozlohou 15 – 16 hektárov, ktorá sa mala rozvíjať naraz, čo sa nepodarilo. Realizuje sa až teraz.
Tento princíp rozdelenia územia na malé časti využívame aktuálne aj pri tvorbe novej kreatívnej štvrte Nesto v Bratislave. Jednotlivé časti sú prepojené verejnými priestranstvami, no sú samostatné a rozdelené na centrálnej osi verejných priestranstiev – v jednej časti sú mestské funkcie, napríklad škola/škôlka, nové formy bývania, kancelárie či co-working, v ďalšej šport a verejný život a v severnej zasa príroda a oddych. Zvýraznenie prírodného charakteru štvrte Nesto je pritom rovnako dôležité ako historický význam územia a susedstvo s Rakúskom. Práve táto jedinečnosť priestoru vytvorí identitu štvrte. Súčasne tu vznikne priestor pre kreatívny priemysel, napríklad vedecko-inovatívny kampus spojený s umením a kultúrou. Na Slovensku je totiž veľa kreatívnych ľudí – vedcov, umelcov a podobne – ktorí zatiaľ nič takéto nemajú. No a tieto jednotlivé časti budú prepojené kreatívnou infraštruktúrou.

V HafenCity je 7 500 obytných priestorov, z ktorých asi pätina slúži ako dotované ubytovanie.

Čo je to kreatívna infraštruktúra?

Pri kreatívnej infraštruktúre sú dôležité zdieľané priestory, teda miesta, kde sa môžu ľudia stretávať. Čo sa týka dopravy, kladie sa dôraz na zmiešané užívanie – teda cyklisti, chodci a autá spolu. No a hlavná je sprievodná zeleň pozdĺž komunikácií. V kreatívnej štvrti nemôže vzniknúť ulica ako Landererova alebo Dostojevského rad, kde nie je žiadna zeleň. Takéto prvky kreatívnej infraštruktúry budú aj v spomínanom Neste. Znamená to síce boj proti normám, ale je to výzva, ktorú treba podstúpiť.

Namiesto filharmónie mali byť v HafenCity kancelárie

 

Existuje miesto, kde sa kreatívna štvrť nedá vybudovať?

Podľa mňa sa dá všade, kde žijú ľudia s otvorenou mysľou a odvahou ju aj využívať. Je to však vždy iná kreatívna štvrť. Ak by ste človeku, ktorý na začiatku začal skladať Miniatur Wunderland (najväčší model železnice na svete v Hamburgu – pozn. redakcie) povedali, že to raz bude jedna z najväčších európskych atrakcií, ktorá pritiahne milióny návštevníkov, tak by ste ho zrejme vyhlásili za mladistvého „snílka“. Dnes to tak ale je. Na to, aby niekde vznikla kreatívna štvrť teda musíte mať ľudí, ktorí majú nápad a nenechajú sa zviazať normami.

Je v Bratislave dostatok takýchto kreatívnych ľudí?

Áno, vidím tu obrovský potenciál. V ľuďoch, ktorí tu pracujú aj v tých, ktorí už medzičasom odišli do zahraničia. Keď totiž máte 19 – 21 rokov, tak sa vám logicky nechce čakať, kým spoločnosť dozreje a umožní vám o 20 rokov realizovať nápady.

Má nová kreatívna štvrť v Bratislave silu pritiahnuť ich späť?

Určite áno, som si tým istý. A nielen tých, ktorí odišli, ale aj ďalších. Títo ľudia si totiž medzičasom vybudovali profesionálne vzťahy v zahraničí. Napríklad lekári či vedci sú tam zapojení do akejsi vedecko-kreatívnej siete svojho odboru, takže by mohli časť týchto ľudí pritiahnuť so sebou. Nemuseli by sem prísť žiť, no vďaka ich kontaktom by sa aspoň zvýšilo povedomie o Slovensku v týchto oblastiach.

Koncertná sála Elbphilharmonie v HafenCity je jednou z najvyspelejších koncertných sál na svete.

V HafenCity je výrazným symbolom filharmónia. Bude mať niečo také aj Nesto v Bratislave?

Filharmónia v koncepte HafenCity pôvodne vôbec nemala byť. Je to skvelá ukážka toho, ako otvorenosť a flexibilita vytvárajú nové možnosti. Na tom špici bola pôvodne plánovaná kancelárska budova a až potom sa to zmenilo. Dnes je to symbol nielen HafenCity, ale celého Hamburgu a nemeckej hudobnej scény.

Môžeme to očakávať aj v Bratislave?

Áno. Som si istý, že sa niečo podobné stane. Čo presne tam vznikne dnes nevieme, lebo ako som vravel, kreatívna štvrť sa nedá do detailu plánovať od začiatku. Ale práve to je to kúzlo kreativity. Nechajme sa prekvapiť.