Život s budúcnosťou

Co-living ma posunul osobne aj pracovne, hovorí kouč podnikateľov Hans

Simona Kubovičová / 13. júla 2020, 10:07

Mali ste niekedy pocit, že ste zaseknutí a váš život sa nikam neposúva? Že neviete prísť s novými nápadmi a nepomáha už ani pohár vína? Pred asi troma rokmi sa Holanďan Hans van de Rakt dostal do podobnej situácie. Rozhodol sa, že Holandsko vymení za Španielsko a vyskúša nový spôsob bývania: co-living. Komunita ľudí, ktorú tam stretol mu pomohla nabiť sa nápadmi a posunúť sa v kariére. Napriek tomu, že je táto alternatívna forma bývania obľúbená hlavne medzi mladými ľuďmi, Hans ju objavil až v 60-ke a dnes na ňu nedá dopustiť.
Zdroj: Archív Hansa van de Rakt.

Čo je co-living

Co-living je termín, ktorý ste už možno počuli, no ako mnoho ďalších ľudí môžete mať problém s tým, čo presne znamená. Jednoducho povedané, co-living je moderný spôsob bývania, ktorý dáva nájomníkom príležitosť zdieľať nielen životný priestor, ale aj hodnoty, záujmy či pracovné skúsenosti a nápady. Tento koncept je o spolupráci, otvorenosti, tvorbe komunít a vďaka vyššej miere zdieľania aj o snahe o udržateľnejší spôsob života.

Hoci sa o co-livingu hovorí ako o „modernom“ koncepte, nie je to úplne tak. Od začiatku civilizácie žijú ľudia v blízkych komunitách, a to z rôznych dôvodov – vyššej miere prežitia, efektivite a potrebe vzťahov. Co-living sa snaží opätovne formalizovať koncept, ktorý funguje už tisícročia.

Prečo si sa rozhodol bývať v co-livingu?

Chcel som nejakú zmenu, vyskúšať niečo nové. Potreboval som niečo, čo ma znova nakopne, mal som totiž pocit, že môj život stagnuje. O co-livingu som čítal zopár článkov, tak som si povedal, že to vyskúšam. Ak totiž robíte každý deň to isté, máte vždy rovnaký výsledok. Je preto dobré získať raz za čas nový pohľad na veci – na svoju prácu aj osobný život. Ja som si nakoniec vybral „Sun and co“. Je to miesto, ktoré je kombináciou co-livingu a co-workingu, takže sem chodia ľudia, ktorí chcú bývať komunitne a súčasne odtiaľto pracovať. To bol aj môj prípad – býval som tu a ďalej pokračoval vo svojej práci. Samozrejme, páčilo sa mi aj to, že Španielsko je teplá krajina, mám veľmi rád slnko. V Holandsku bola vtedy akurát zima, takže to bolo veľmi príjemné.

Ako dlho si tam býval?

Približne 3 týždne.

Nechcel si zostať dlhšie?

Áno, ale mal som doma povinnosti – byt, pracovné záväzky a podobne. Tri týždne boli pre mňa ideálne. Stretol som ale ľudí, ktorí tam boli napríklad na pol roka, alebo dokonca pár, ktorí predal byt, cestoval po svete a býval v co-livingoch. Takže je to individuálne, môžete tam zostať tak dlho, ako vám to vyhovuje.

Čo ti táto skúsenosť dala?

Dá sa povedať, že ma do istej miery uvoľnila – povzbudila ma, aby som bol viac spoločenský, naučil som sa vďaka nej nový šport – pickleball (šport podobný tenisu) a hlavne som sa stretol so zaujímavými ľuďmi z rôznych krajín a získal som od nich užitočný feedback. Pracoval som v tom čase na novom koncepte ako pomôcť mladým profesionálom s duševnými problémami. Keďže v tomto co-livingu bývali hlavne mladší ľudia, veľa sme o tom diskutovali, čo mi pomohlo vytvoriť konkrétnejší a lepší koncept. Ak totiž vytvárate niečo takéto, musíte sa rozprávať s cieľovou skupinou, a ak sa môžete rozprávať s ľuďmi z rôznych krajín a s rôznymi životnými skúsenosťami, je to ešte obohacujúcejšie, ako keby ste mali „vzorku“ iba z krajiny, v ktorej žijete.

Vďaka co-livingu som tiež zistil, že viem bez problémov žiť aj s cudzími ľuďmi, čo bolo pre mňa príjemné zistenie.

Zdroj: Archív Hansa van de Rakt.

Pracuješ ako „Happy Business Coach“. Čo to znamená? V čom spočíva tvoja práca?
Pomáham podnikateľom a manažérom firiem, ktorí sú nejakým spôsobom zaseknutí – v pracovnom a osobnom živote. Najčastejšie je to totiž kombinácia. Napríklad mnoho podnikateľov založilo svoje spoločnosti pred 10-timi a viac rokmi pričom stále využívajú ten istý koncept. Ten už ale teraz nefunguje a oni nevedia, ako ďalej. Pomáham im tým, že sa s nimi rozprávam a robím semináre o tom, ako by mohli zlepšiť svoj obchodný koncept, svoj marketing, predaj a podobne. Snažím sa im poskytnúť nový pohľad na ich prácu a život, pretože ak niečo robíte 10 rokov, často nevidíte, kde je problém. Ste totiž súčasťou toho problému, no na druhej strane aj riešenia. 

Mix ľudí žijúcich pod jednou strechou

S koľkými ľuďmi si býval?

Bolo ich približne 25.

Spomínaný co-living bol kombinovaný aj s co-workingom. Nepracoval si tým pádom non-stop?

Nie. Skvelou vecou na tomto koncepte je, že pracujete iba toľko a vtedy, keď chcete. Vždy máte na výber. Ak sa vám už nechce pracovať, môžete sa len tak rozprávať s ľuďmi, ísť si s nimi zašportovať, niečo si uvariť a podobne. Záleží to vždy od vás.

Trávil si so spolubývajúcimi veľa času?

Áno, ja áno, ale mali sme tam aj ľudí, ktorí boli introvertnejší a do skupinových aktivít sa zapájali iba niekedy. Ako som už spomenul, často sme si spolu varili večere, alebo sme sa šli najesť von do reštaurácie, chodili sme na prechádzky po pobreží, kajakovali sme sa, cvičili jogu a naučil som sa tam hrať pickleball – šport podobný tenisu. 

Spomenul si spoločné varenie. Naučil si sa tam variť niečo nové?

Naučil som sa spraviť lokálne španielske jedlo Pinxtos. Sú to také veľmi malé sendviče, na ktoré môžete dať prakticky čokoľvek.

Co-living je spôsob bývania blízky väčšinou mladým ľuďom. Neprekážalo ti, že si bol jediný nad 40 rokov?

Nie, vôbec. Je pravda, že tam boli väčšinou mladší, ale pre mňa to bola naopak výhoda. V takýchto konceptoch bývania nájdete väčšinou otvorených ľudí, ktorí vás vedia do veľkej miery inšpirovať. Nikdy neviete, koho tam stretnete – môžu to byť mladší, starší, páry, slobodní atď. Práve tento mix ľudí žijúcich pod jednou strechou je jednou z vecí, ktoré robia co-living takým zaujímavým.

Ako vyzeral tvoj bežný deň?

Vcelku bežne – vstal som, spravil som si raňajky a potom som väčšinou pracoval. Neskôr som si spravil obed a po ňom som buď pokračoval v práci, alebo som trávil čas s ľuďmi. Večer sme si spolu uvarili večeru, alebo sme šli niekam von. Dvakrát do týždňa sme zapli videoprojektor a pozerali sme spoločne filmy.  

Si s ľuďmi, s ktorými si sa tam zoznámil, stále v kontakte?

Ak mám byť úprimný, tak ani veľmi nie. Zhodou okolností som si nedávno s jedným človekom vymenil pár správ na WhatsAppe, ale viete ako to chodí – zíde z očí, zíde z mysle. Ak by som ale chcel, mám na nich kontakt.

Nemal si problém s nedostatkom súkromia? Predsa len, býval si s 25 ľuďmi.

Nie. Bola tam možnosť vybrať si samostatnú izbu alebo zdieľanú s ostatnými ľuďmi (po dvojiciach alebo štvoriciach) a ja som si vybral samostatnú, takže som mal súkromie vždy, keď som ho potreboval. Každý si to vedel nastaviť tak, aby mu to vyhovovalo.

Ako ste tam udržiavali poriadok? Nemali ste problém s ľuďmi, ktorým sa nechcelo upratovať?

Nie. Mali sme nejaké odporúčania od manažérov zariadenia, ale väčšinou to fungovalo prirodzene, čiže každý si upratoval sám po sebe. Niekedy sme umývali riady napríklad traja štyria spolu, čo celú aktivitu spravilo zábavnejšou.

Zdroj: Archív Hansa van de Rakt.

Museli ste dodržiavať nejaké pravidlá?

Žiadne špeciálne, len sme sa tam všetci navzájom rešpektovali. Keď sme si niektorý večer napríklad otvorili víno alebo spravili drinky, snažili sme sa nerobiť veľký hluk, keďže to nebol dovolenkový hotel ale miesto, kde ľudia žili a pracovali. Všetko to ale bolo o osobnej zodpovednosti.

Vieš si predstaviť, že by si v co-livingu býval napríklad rok?

Úprimne, raz za čas to zvažujem, ale to je hlavne počas zimy, keď sú tu teploty pod nulou. Aktuálne spúšťam nový projekt tu v Holandsku, takže by sa to asi nedalo. Ak by som ale vedel dlhodobo pracovať a zarábať kdekoľvek by som žil, tak áno, seriózne by som to zvažoval. 

A vieš si predstaviť, že by si takýmto spôsobom býval v Holandsku?

Ja by som skôr preferoval inú krajinu, nejakú slnečnú. Ale viem o tom, že niektorí ľudia si zvolia takýto komunitný spôsob života doma vo svojej krajine. 

Čo by si odkázal ľuďom, ktorí by chceli skúsiť co-living no majú obavy?

Aby to skúsili, inak nikdy nezistia, čo všetko im to môže dať a v akých všetkých oblastiach života ich to môže posunúť. Môžu to skúsiť napríklad na týždeň alebo dva. Výhodou co-livingu totiž je, že sa nemusíte nijak viazať. 

 

Ak by ste mali ďalšie otázky o skúsenosti či práci Hansa van de Rakt, môžete ho kontaktovať na www.hansvanderakt.nl.