Norrebro, jedna z desiatich mestských štvrtí metropoly Dánska, bola v šesťdesiatych rokoch domovom robotníckej triedy. Časom ju vystriedal narastajúci počet prisťahovalcov a utečencov z Blízkeho východu. Dnes, aj vďaka modernizácii, ktorou roky prechádza, je príkladom multikulturalizmu a tolerancie, v medziľudských vzťahoch aj na cestách.

Ako sa z ulice stala štvrť rozvíjajúca mesto 

Severný most, ako by sme v slovenčine nazvali Norrebro, bola v 18. storočí iba ulica. Bola však výnimočná – ako jedna z prvých ulíc vedúcich do centra Kodane bola vydláždená. Pričinila sa tak o rozmach obyvateľstva prichádzajúceho do jej končín. Keďže sa tu chcelo usadiť čoraz viac ľudí, v roku 1850 sa vedenie mesta rozhodlo zničiť priehradu a začať s výstavbou usadlosti. Neskôr, keď v štvrti vybudovali aj prvú električkovú trať, ktorá spojila a urýchlila prepravu medzi osadou a mestom, došlo v Kodani k preľudneniu. Preto sa najmocnejší rozhodli, že Norrebro – rovnako ako ďalšie okolité osady – pripoja k mestu.

Pre fanúšikov dejepisu

• 1850 – Zničenie priehrady
• 1852 – Výstavba Norrebro ako osady
• 1867 – Vybudovanie prvej električkovej koľaje, ktorá spojila osadu Norrebro s centrom Kodane. To malo za následok nielen rozšírenie osady, ale aj samotnej Kodane.

Celý svet na jednom mieste

V polovici 60. rokov 20. storočia sa štvrť stala obľúbenou časťou prisťahovalcov, ktorí sem prichádzali za lepším životom a peniazmi. Niet preto divu, že priamo na hlavnej ulici tejto štvrte, Nørrebrogade, nájdete pizzerie, reštaurácie, kaderníctva a obchodíky od výmyslu sveta, ktorých majiteľmi sú ľudia rôznych etnických skupín. V momente ako do nich vstúpite, pocítite chuť miestnej multikultúrnej a živej atmosféry.

Fakty a čísla:

• Norrebro sa rozlieha na území 3,82 km2
• Na začiatku roku 2018 mala 80 672 obyvateľov
• Každý tretí obyvateľ štvrte nie je Dán
• Väčšina moslimov žijúca v Dánsku žije práve v Norrebro

Bicykel – najlepší priateľ Dánov

Ak sa budete chystať na výlet, alebo máte v pláne v Dánsku istú dobu žiť, pravdepodobne si uvedomíte pravdivosť výroku „neexistuje zlé počasie, len zle oblečený cyklista“. A aj tým budete asi len vy.

V Dánsku je bicykel jednou z hlavných foriem prepravy. Slnko, dážď, sneh – cyklistov uvidíte stále. Práve v štvrti Norrebro sa nachádza aj jedna z najrušnejších cyklotrás v Európe. Jej hlavnou ulicou, Nørrebrogade, každodenne prejde približne desať tisíc cyklistov. Ak teda chcete zapadnúť medzi miestnych a priamo načerpať jej atmosféru, bicykel si môžete jednoducho požičať. Ak by sa vám ceny za prenájom cez oficiálne spoločnosti zdali vysoké, je tu aj ekonomickejšia alternatíva. Facebook skupiny sú plné ľudí, ktorí požičiavajú aj svoje vlastné bicykle, alebo ich predávajú za prijateľné ceny.

Dáni bicyklovaním naozaj žijú. Hoci je väčšina cyklotrás mimo jazdných pruhov, odporúčame vám naštudovať si pravidlá cestnej premávky. V niektorých hodinách je totiž cyklotrasa v Norrebro rušná rovnako ako automobilová premávka v iných častiach sveta.

Pre tých, čo miesto veľa slov radšej čísla

• 9 z 10 ľudí v Dánsku vlastní bicykel
• Dáni nabicyklujú v priemere 1,6 km denne
• 41% ciest do práce a školy Dáni absolvujú práve na bicykli
• Kodanské cyklotrasy majú dokopy 400 km – všetky sú oddelené od chodníkov aj jazdných pruhov pre autá
• V roku 2016 Kodančania vlastnili približne 675 000 bicyklov 🚲, no len 120 000 áut 🚗
• Cez Nørrebrogade denne prechádza viac ako 10 000 cyklistov

„Najtemnejšia“ štvrť Dánska

Kodaň je známa progresívnymi environmentálnymi politikami, závideniahodnou sieťou verejnej dopravy a cyklistiky a mnohými verejnými zelenými plochami.

Napriek tomu v porovnaní s ostatnými škandinávskymi hlavnými mestami zaostáva v množstve zelených priestranstiev na obyvateľa. V Norrebro na jedného obyvateľa pripadá 2,6 m2 verejných zelených plôch. Uvedomujúc si to, mesto investovalo do rozvoja parkov. V Nørrebro to znamenalo nové zelené priestory na okraji susedstva v blízkosti sociálneho bývania, škôl aj športových zariadení. Jeden z nich, Folkets park, v preklade (nie náhodou) aj „Park ľudí“ sa nachádza v najmenej zelenej oblasti zo všetkých.

Lavičky prispôsobené ľuďom prespávajúcim vonku. Osvetlenie vrhajúce dostatok svetla na stranu kde sa hrajú deti, no minimum svetla na miesta, kde si miestny gang vyrovnáva svoje účty. Aj takto to vyzerá vo Folkets parku, časti štvrti, ktorá sa formovala v spolupráci s jej obyvateľmi tak, aby im poskytla čo najviac pohodlia.

Podľa geografky a urbanistky Thei Krøyer „je pre plnohodnotný život kľúčové, aby mali ľudia prístup k verejnému priestoru a prírode. Bezpečný verejný priestor sa odráža aj na zdraví jednotlivcov“. V tomto duchu spolu s dizajnérom Kennethom Balfeltom a obyvateľmi parku, pracovala na jeho prerábke.

Park ľudí tvorili ľudia. Aj zvláštni ľudia

Hlavný dizajnér parku, Kenneth Balfelt zastával myšlienku, že všetci ľudia, ktorí park pred rekonštrukciou využívali by sa mali podieľať na jeho rozvoji.

Preto sa začal stretávať s predstaviteľmi skupín, ktoré sa v parku zdržiavali najviac. Okrem aktivistov a afrických prisťahovalcov sa preto stretol aj so zástupcami miestneho gangu, ktorý je najväčšou zločineckou sieťou v Dánsku a je známy svojou úlohou v obchode s drogami.

V ich požiadavkách bolo napríklad, aby v parku ostali tmavé, neosvetlené zákutia, ktoré môžu využívať na svoje kšefty či fajčenie marihuany.