Priestor a dizajn

Nie sú to mimozemšťania: Ľudia, ktorí bývajú aj pracujú v jednej štvrti

Ema Stanovská / 19. decembra 2019, 12:12

Občas nám pod statusmi na sociálnych sieťach niekto napíše, že vízia štvrte, v ktorej
ľudia bývajú aj pracujú je v Bratislave utópia. Pre niekoho možno je, no veľa ľudí tak žije
už dnes. S dvomi z nich sme sa rozprávali – nie sú to len mladí single ľudia bez rodiny.
Hoci ich motivácia prečo bývať a súčasne pracovať prakticky na jednom mieste bola
rôzna, a možno ich k tomu priviedla aj náhoda, dnes si uvedomujú aj ekologický rozmer
svojho životného štýlu. Presne takto rozmýšľajú aj budúci obyvatelia Nesta – sú „zelení”,
ale nie sú z inej planéty 👽.

Čím menej času trávime dochádzaním za prácou, tým sme šťastnejší. To nie je len
záver vedeckej štúdie, ktorú v roku 2014 publikoval britský Národný štatistický úrad.

Lucia aj Samuel bývajú v Bratislave. Do roboty, do práce, do škôlky aj do obchodu to
dávajú skoro „v papučiach”.

Po škôlke sadne na bicykel

Lucia pracuje ako IT analytička v telekomunikačnej firme, má štvorročnú dcéru, no auto
či mestskú hromadnú dopravu takmer vôbec nevyužíva.

„Škôlku aj prácu mám veľmi blízko nášho bytu, a tak sa nepotrebujem premiestňovať
dopravnými prostriedkami. Každý deň odprevádzam dcéru pešo do škôlky, ktorá je od
nášho domu vzdialená asi osemdesiat metrov. Potom nasadnem na bicykel a za šesť
minút som v práci. Manžel je na tom rovnako, rozdiel je iba v tom, že cesta do práce mu
trvá o pár minút dlhšie.”

Keď si Lucia po materskej dovolenke hľadala nové zamestnanie, najviac jej záležalo na
lokalite pracoviska. „Je to pre mňa obrovský benefit – som flexibilnejšia a čas mám
usporiadaný tak, že všetko stíham. Vidím v tom iba výhody.”

Z tridsiatich minút na desať

„Bývam na internáte v Mlynskej doline a pracujem ako programátor vo firme, ktorá je
vzdialená dvanásť minút chôdze. Keďže som si zvykol, trvá mi to už len osem minút,”
usmieva sa dvadsaťpäťročný Samuel z Michaloviec. „Predtým som býval v Karlovej vsi,
vtedy mi cesta do práce pešo trvala polhodinu. Autobusom by to bolo síce rýchlejšie, no
keďže mám sedavé zamestnanie, vždy si radšej vyberiem chôdzu.“

Mať prácu blízko bydliska má podľa Samuela dve hlavné výhody. „Najlepší je na tom fyzický pohyb a to, že neminiem toľko peňazí – namiesto platenia električenky si totiž každý deň doprajem malé kardio. Okrem toho je oslobodzujúce, že sa nemusím riadiť
autobusovými spojmi, ktoré často meškajú.”

Čím menej sa vozíme v aute alebo v autobuse, tým sme šťastnejší. Foto: Janusz Jakubowski, Flickr.com

Sú však situácie, keď by aj on radšej vymenil „pešibus” za komfortnejšiu alternatívu.
„Keď si so sebou beriem nejakú väčšiu batožinu, napríklad na výlet, je dosť nepohodlné
vláčiť sa s ňou pešo. Okrem toho, veľkú rolu zohráva aj počasie – ak vonku sneží alebo
prší, väčšinou ma to láka zobrať si home office.”

Bývať podľa vlastného šťastia

Napriek tomu, že hľadať si bývanie a prácu tak, aby boli blízko seba je už dnes pre veľa
Slovákov normálne, stále je viac takých, ktorí na cestu do práce využívajú mestskú
hromadnú dopravu alebo auto. Podľa prieskumu agentúry Grafton pätina Slovákov
považuje čas strávený na cestu do zamestnania za nadmerne dlhý, pričom ich cesta v
priemere trvá od dvadsať do tridsať minút.

Ako nás ovplyvňuje dochádzanie za prácou?

Podľa štúdie University of the West of England v Bristole prináša každá minúta cestovania
navyše rovnakú nespokojnosť ako 1-percentná zrážka z príjmu. Pravidelné dochádzanie môže
dokonca negatívne ovplyvniť naše psychické zdravie, a to najmä vtedy, ak každý deň strávime v
autobuse aspoň tridsať minút.

Najspokojnejší a najlojálnejší sú podľa výskumu tí zamestnanci, ktorí môžu cestovať kratšie,
pracovať z domu, alebo sa prepravovať pešo či na bicykli.