Tvoriví ľudia

Urbanista zo Švédska: V Bratislave plánujeme verejný priestor, ktorý prekvapí

Simona Kubovičová / 14. júla 2020, 14:07

Majstri osobitých návrhov či neokázalí experimentátori. Aj takto označujú zahraničné médiá švédskych urbanistov a architektov Mandaworks. Známi sú hlavne svojim prístupom k verejným priestorom, v ktorých sa – podľa vlastných slov – snažia vždy niečím prekvapiť. Okrem množstva projektov vo Švédsku stoja napríklad aj za premenou námestia v Reykjavíku, novou podobou zátoky v čínskom Shenzhene či revitalizáciou mestského parku v Toronte. Aktuálne pracujú aj v Bratislave – na podobe prvej kreatívnej štvrte Nesto. O tom, aké námestia či parky v nej plánujú vybudovať ale aj o tom, ako vnímajú slovenské mestá sme sa rozprávali s jedným zo zakladateľov Mandaworks Patrickom Verhoevenom.

V rozhovore sa dozviete aj:

  • Ako sa tvorí prekvapivý element vo verejnom priestore
  • Prečo sú dôležité prechodové prvky medzi súkromným a verejným priestorom
  • Čo švédski urbanisti vnímajú ako nedostatky slovenských miest
  • Ako ľudí inšpirovať k väčšej participácii pri budovaní verejných priestorov

Ste známy originálnym prístupom k verejným priestorom. Ako teda nad nimi uvažujete? 

Verejný priestor je predovšetkým priestor na stretávanie sa ľudí, ktorí v oblasti žijú. Pri jeho tvorbe preto navrhujeme rôzne typy miest na stretávanie sa. Je to o snahe umožniť ľuďom, aby sa stretávali rôznymi spôsobmi – aj neočakávanými. Snažíme sa ľudí, ktorí do verejného priestoru prídu, prekvapiť – prekvapiť ich spôsobom, ako je priestor dizajnovaný a zamýšľaný. Snažíme sa, aby mali naše verejné priestory akýsi prekvapivý element.

Ako tento prekvapivý element tvoríte?

Je to do veľkej miery o analyzovaní skrytých vrstiev, ktoré sa v danom priestore a kontexte nachádzajú. Na jednej strane sa snažíme ponechať flexibilitu v rámci verejného priestoru – aby ľudia získali priestor, ktorý potrebujú – no na druhej strane sa mu snažíme dať špecifický charakter. Vďaka tomu sa tam ľudia cítia viac „ako doma“ a nie je to iba generické miesto ako milióny iných. Vždy by to malo mať niečo špecifické, vďaka čomu je konkrétny verejný priestor rozpoznateľný a pre ľudí príjemnejší.

Čo to môže byť?

Môže to byť špecifický dizajn elementov alebo určitý typ vegetácie. Napríklad aktuálne sme zapojený do urbanistickej súťaže v nemeckom Hamburgu. V starom prístave tam vzniká celá nová štvrť. Na tomto území je úžasná strecha jednej stavby. Je asi 500 metrov dlhá a 40 metrov široká. Akonáhle sme zistili, že tam je, otvorilo nám to nové možnosti verejných priestorov, ktoré na nej môžu vzniknúť. Môžeme takto vytvoriť miesta na stretávanie, ktoré by inak nevznikli. Takýto druh nečakaných elementov radi tvoríme.

Aktuálne tvoríte verejný priestor aj tu v Bratislave, konkrétne v projekte Nesto. Aký prekvapivý element plánujete vytvoriť tu?

Pri tvorbe návrhu pre Nesto sme sa snažili nadviazať na históriu a kontext tohto miesta. Zistili sme, že tadiaľto v minulosti viedli menšie ramená Dunaja, ktoré spolu pripomínali tvar gréckeho písmena delta. Bolo to teda pre nás o hľadaní spôsobu, ako vytvoriť miesta, ktoré budú na túto skrytú historickú vrstvu odkazovať a súčasne prinesú niečo nové. Snažili sme sa nájsť spojenie s vodou a vytvorili sme ideu vodných prvkov a inštalácií, akýchsi „ostrovčekov“. Tie môžu mať podobu napríklad pouličného nábytku, výsadbových prvkov či systému prístreškov a budú prenesene stáť ako ostrovčeky či okruhliaky v rieke. Ľuďom budú poskytovať miesta na odpočinok, zastavenie sa, stretávanie sa a nadviažu na históriu miesta. Takýmto spôsobom sme sa snažili dodať verejnému priestoru v Neste špecifickosť.

Pouličné sedenie/ inštalácia, ktorú Mandaworks navrhli pre Víťazné námestie v Prahe. Zdroj: www.mandaworks.com
Návrh revitalizácie námestia Hemmur v Reykjavíku z dielne Mandaworks. Zdroj: www.madaworks.com

Ako budú tieto „ostrovčeky“ vyzerať? Ako si ich môžeme predstaviť?

Budú zaoblené, v rôznych neobvyklých tvaroch. Ich podoba bude rôzna – či už terasovité sedenie, inštalácie so zeleňou alebo rôzne herné prvky či kryté sedenie. Stále ich vyvíjame, ale uvažujeme napríklad nad tým, že budú z dreva s farebnými kovovými pásikmi, ktoré umožnia hrať sa so svetlom.

S akými vodnými prvkami pracujete v návrhoch?

Pokúsili sme sa priniesť vodné elementy v rôznych formách – od veľmi urbánnych foriem ako sú napríklad „watter mirrors“, rozprašovače vodnej pary alebo fontány až po zelené prírodnejšie formy ako sú napríklad systémy riečnych ramien či menšie jazerá. V týchto zeleno/modrých priestoroch budú môcť ľudia tráviť čas rôznym spôsobom a rôzne tu interagovať. Rovnako by sme tu chceli zelený park. Ľudia tak nájdu v Neste rozmanité kontrastné prvky na jednom území, čo je podľa mňa pomerne výnimočné.

Mestský vodný prvok, tkz. „water mirror“ vo francúzskom Bordeaux.

Nie ploty, ale plynulé prechody

Nesto bude kreatívna štvrť. Čo to pre vás znamenalo? Ako ste tomu prispôsobovali návrh?

Nesto bude do veľkej miery zmiešané územie – budú tu rôzne typy bývania, komerčných priestorov, škôl, športovísk a ďalšieho vybavenia. Táto kombinácia rôznych ľudí a rôznych funkcií vytvorí kreatívnejší „vibe“. Chceme preto vytvoriť rôzne typy verejných miest – tak, aby vznikli miesta na stretávanie sa pre rozličné typy ľudí. A na to využijeme práve spomínané „ostrovčeky“, teda rôzne druhy inštalácií. Dosiahneme to systémom verejných priestorov. 

Máme tiež predstavu o vytvorení niečoho, čo nazývame „stehy“. Je to ďalší typ prvku, ktorý predstavuje určitý prechod medzi verejným a súkromným priestorom. Ľudia sa tu budú môcť stretávať a tieto „stitches“ môžu mať rôzne podoby – napríklad ihrisko pre deti, ktoré bude tvoriť prechod medzi námestím či verejným parkom a súkromným vnútroblokom. Alebo krytá zelená záhrada, ktorá bude patriť k súkromnému nádvoriu, no bude nadväzovať na verejný priestor – napríklad kryté verejné sedenie. V takejto podobe dosiahneme unikátny prechod medzi verejným a súkromným priestorom a súčasne jasne vymedzíme hranice.

Prečo je dobré súkromné a verejné priestory prepájať takto?

Jasné hranice sú dôležité preto, aby ľudia nestratili pocit, že súkromné miesto je niečo, čo im patrí a o čo sa potrebujú a chcú starať. Prechod je dôležitý preto, aby aj miesta v bezprostrednej blízkosti súkromných priestorov žili a nestal sa z nich mŕtvy nevyužívaný priestor.

Nedostatky Bratislavy? Veľa áut a generických verejných priestorov

Aké najväčšie rozdiely vidíte medzi švédskymi a slovenskými mestami?

Veľké rozdiely nevidím. Bratislava a Štokholm sú obe historické mestá s podobnou štruktúrou. Rozdiel je ale napríklad v priestore, ktorý dostávajú vo verejnom priestore autá. Sú tu oveľa viditeľnejšie a prítomnejšie ako vo Švédsku a to je, povedal by som, veľká výzva pre Bratislavu a Slovensko. 

Nedávno som bol napríklad v Madride, kde vybudovali fantastický nový park na bývalej diaľnici. Viedla tunelom a dnes je na jeho vrchu veľký verejný park. Je úžasné pozorovať, ako celá štruktúra prvkov v parku dopĺňa mesto a dáva mu späť to, čo kvôli diaľnici stratilo – miesta na stretávanie sa. Toto je výzva aj tu v Bratislave. Budovať verejné priestory a parky je obrovská investícia, ale pre ľudí je to veľmi dôležité. A vytláča to autá viac na okraj.

Máte tiež pomerne veľa veľkých verejných priestorov, ktoré nie sú nijak definované ani konkrétne využívané. Obzvlášť mimo centra Bratislavy. Toto je ešte pomerne veľká výzva – pretvoriť ich tak, aby sa s nimi ľudia vedeli stotožniť, aby neboli generické.

Keď sa zameriame na ľudí, vidíte rozdiely v tom, ako využívajú verejný priestor Slováci a Švédi? Prípadne ľudia z iných krajín, v ktorých pracujete?

Ja osobne som z Holandska a tam je napríklad populárne bývať v nižších domoch a bytovkách – teda na úrovni verejného priestoru. Je to otvorená typológia, ktorá v Bratislave, ale ani v Štokholme, nie je veľmi populárna.

To, ako ľudia využívajú verejný priestor do veľkej miery záleží od podnebia a toho, akú veľkú časť roka môžu tráviť vonku. Vo Švédsku sú letá veľmi intenzívne, keďže ide o pomerne krátke obdobie. Ľudia ich preto trávia čo najviac vonku – v parkoch, podnikoch, reštauráciách. Množstvo terás vo Švédsku má najvyššiu hustotu z celej Európy. Toto je možno v Bratislave menej výrazné, keďže teplo je tu väčšiu časť roka. 

Dalo by sa povedať, že Slováci sa nie veľmi intenzívne zapájajú do budovania miest a verejných priestorov v nich. Ako ich k tomu inšpirovať?

Dobrý spôsob ako na to, a rozmýšľame nad tým aj pri Neste, je zrealizovanie „nultej fázy“. Ide o fázu, ktorá predchádza samotnej výstavbe a v rámci ktorej na mieste organizujete rôzne podujatia a iniciujete rôzne aktivity – napríklad športové, koncerty či iné aktivity. Ľudia vďaka nim dané územie spoznajú a súčasne ich to aktivuje k tomu, aby sa viac zapojili do samotného procesu budovania. Nultú fázu môžete robiť v rôznej fáze plánovania projektu a ľudí do jej zapájať v rozličnej miere. Vo Švédsku to používame pomerne často a vždy to pomôže, jednak podporiť samotný urbanistický plán, ale aj získať viac informácií od ľudí – čo naozaj chcú. 

Staviate projekty po celom svete. Ako zisťujete, čo ľudia na druhej strane planéty chcú?

Vždy si najskôr zisťujeme všetko o kultúrnom pozadí a kontexte danej oblasti. Potom, samozrejme, na dané miesto ideme osobne – obzrieme si ich a rozprávame sa s ľuďmi. Nemáme záujem tvoriť stále rovnaké dizajny. Naopak, vždy to musí byť niečo iné, špecifické pre dané miesto, inak by sme neodviedli kvalitnú prácu. Snažíme sa priniesť nový spôsob pohľadu na históriu miesta a ľudí. Súčasne však chceme ukázať náš špecifický pohľad na územie a spôsob, ako s ním pracujeme.

Zvyknete sa rozprávať aj s bežnými ľuďmi napríklad z okolia?

Nie vždy na to máme čas, ale ak je, vždy sa ho snažíme využiť. Pri projektoch v zahraničí je zakaždým veľa kontaktu s ľuďmi z firiem, ktoré na projekte spolupracujú. Od nich máme často informácie. 

Ako ste zisťovali čo chcú Bratislavčania v prípade Nesta?

Poznáme dosť veľa Slovákov, keďže sme na Slovensku už pracovali. A aj u nás v Mandaworks máme ľudí z tohto regiónu. Snažíme sa rozprávať s čo najväčším počtom ľudí, ktorí v Bratislave žijú alebo žili a zisťujeme špecifiká ich potrieb. Samozrejme, dostávame tiež feedback od slovenských klientov a tak vidíme, čo tu funguje a čo nie. Niekedy je to ale klasická metóda pokus – omyl.