Tvoriví ľudia

Ilustrátorka Mili Vigerová: K umeniu som sa dostala vďaka kresleniu súčiastok

Simona Kubovičová / 09. októbra 2019, 21:10

Kreslí ilustrácie, robí grafický dizajn a fotí. Predstavujeme vám Miladu Vigerovú – mladú umelkyňu, ktorú ľudia poznajú skôr pod menom Mili. Hoci nič z vyššie vymenovaného neštudovala, už 10 rokov úspešne tvorí plagáty, ilustrácie či vizuálne identity pre najrôznejšie firmy a projekty. Mili sme si vybrali ako dvornú ilustrátorku pre náš web Nesto.sk. S novou kreatívnou štvrťou ju okrem tvorivosti spája aj niečo ďalšie – na mieste, kde vyrastie, strávila veľkú časť svojho detstva.
Mili pri práci na tušovom obraze.

Čo sa v rozhovore dozviete:

  • Že na začatie kariéry v dizajne stačí internet
  • Ako dosiahnuť, aby bol človek vždy originálny
  • Čo v mestách chýba umelcom
  • Čím začať pri kreslení niečoho, čo ešte neexistuje

Predpokladám, že už ako malá si veľa kreslila. Čo ťa bavilo najviac?

Všeličo. Kým dnes kreslím väčšinou tušom, predtým to bolo primárne temperkami. Pamätám si, že na výtvarnej som vždy mala najkrajšie obrázky. Väčšinu z nich som porozdávala, takže už ani neviem, čo to bolo.

Keď to teraz porovnáš so svojimi ilustráciami, vidíš nejaký zárodok svojho štýlu už v detstve?

Vidím ho v tom, že už vtedy sa mi páčili čisté línie – páčili sa mi rozprávky, v ktorých boli precízne nakreslené postavičky, napríklad prvý Tom a Jerry. Avšak k tomuto štýlu, ktorý robím teraz – tušom kreslené ilustrácie – som sa dostala náhodou počas strednej školy. Študovala som strojnícku priemyslovku a tam sme museli tušovými perami kresliť technické výkresy súčiastok. Raz som si počas domácej úlohy začala len tak kresliť tušom vlastné obrázky a zostalo mi to dodnes. Baví ma na tom najmä precíznosť a krásne čisté línie.

Ako sa absolventka strojníckej priemyslovky dostane k ilustráciám, fotografii a dizajnu?

Po strednej škole som nešla na vysokú, ale do zahraničia, kde som pracovala v reštaurácii. Začala som tam fotiť, neskôr si upravovať fotografie a tak som sa dostala aj k Photoshopu a ďalším programom. Počas práce som mala menšie zákazky, zlepšovala som sa, až som sa dostala do jednej malej „reklamky“, z nej do väčšej a potom som šla robiť vlastnú tvorbu už na vlastnú päsť.

Takže si sa naučila všetko sama?

Áno, dnes už človeku stačí nekonečné množstvo inšpirácie a tutoriálov na internete, z ktorých sa vie naučiť prakticky všetko, čo súvisí s grafickými programami. Potom prichádza metóda pokus-omyl.

Milina ilustrácia “Ahojte svetielka!”

Ako si sa dostala k prvej zákazke, keď si výtvarné umenie neštudovala a nikoho si v tejto brandži
nepoznala?

Robila som, a aj stále veľa robím, pre kluby. Kamarát z jedného ma oslovil ohľadne výroby plagátu a neskôr sa to rozbehlo.

Vyrastala si v Petržalke na Kopčianskej. Máš to tam rada?

Áno, mám. Strávila som tam celé detstvo a väčšinu dospievania. V 90. rokoch si toto miesto získalo nie práve najlepšiu reputáciu, bolo to tam dosť drsné. Dnes je to už iné, posunulo sa to dopredu. Spomínam si, že som sa zvykla hrávať okolo protitankového bunkra – bolo to pre mňa ako pre dieťa dobrodružstvo. Aj dnes sa tam rada vraciam, hlavne na bicykli – robievam si taký okruh cez Kittsee.

Teraz v tejto časti vyrastie nová kreatívna štvrť. Vieš si predstaviť, že by si v niečom podobnom
bývala alebo mala ateliér?

Určite. Poloha je dobrá, dá sa bicyklom prejsť až do mesta po cyklotrase – to je pre mňa dôležité.

Čo potrebuješ mať v meste na to, aby si sa tam cítila dobre a vedela tam tvoriť?

Zeleň, cyklotrasy, športoviská a nejakú peknú kaviarničku na stretávanie sa.

Na stretnutí mi vyskakujú obrazy v hlave

Popíš nám svoj ateliér.

Robím doma, je to praktické, pohodlné a môžem robiť vo svojom obľúbenom župane. Mám tam veľký stôl s veľkým monitorom – keď robím grafiku, a súčasne kresliace dosky – keď kreslím. Pri práci okolo mňa zvyknú behať moje dve mačky, volajú sa Wifi a Rúter – to sú moji „happiness manažéri“. Samozrejme, káva musí byť na stole. Pri práci potrebujem pokoj, open space nie je vôbec pre mňa. Súčasne mám rada poriadok, na stole mám vždy upratané.

Pre novú kreatívnu štvrť Nesto si robila ilustrácie. Ako to vyzerá, keď sa ideš pustiť do niečo
takého? Čo urobíš ako prvé?

Už na prvom stretnutí s klientom mi v hlave začnú vyskakovať obrazy, ako by to asi mohlo vyzerať. Napríklad pri Neste mi hneď vyskočili spomienky na počítačovú hru SimCity – ako som si stavala svoje domčeky. Bolo to pre mňa trošku ako keby som sa vrátila do detstva a mohla si znova stavať svoje mesto. Potom si väčšinou otvorím internet a pozriem si podobné veci – čím by som sa mohla inšpirovať a čo by som mohla zakomponovať do toho, čo som už vymyslela na prvom stretnutí.

Myslíš, že tu kreatívna štvrť chýba?

Je tu toho málo – Nová Cvernovka a možno ešte pár ďalších miest. Miesto pre kreatívcov, ktoré by nebolo celé iba v jednej budove by určite prospelo. Tento priemysel sa totiž neustále zväčšuje.

Keď si dostala logo a farby Nesta, čo ti napadlo ako prvé?

Zeleň. Smerodajná bola pre mňa zelená. Hneď mi bolo jasné, že to musí byť „fresh“, musí tam byť veľa zelene a verejných priestorov.

Kde všade zbieraš podnety k práci?

Podnety si beriem aj z internetu či knižiek, no najviac ma inšpiruje cestovanie – všímam si počas neho rôzne detaily. Napríklad, pred pár dňami som sa vrátila z Milána, kde som obdivovala architektúru – domy a všetky tie strešné terasy a záhrady s obrovskými stromami. Keď som potom kreslila strešné záhrady k projektu Nesto, celkom ma to inšpirovalo. Veľa si beriem z toho čo vidím okolo seba.

Čo si v mestách najviac všímaš?

Mám rada peknú architektúru, zelené kúty, ale aj také trošku ošarpané a industriálne miesta. Vyhľadávam lokálnejšie „spoty“, vyhýbam sa hlavným ťahom a obchodným domom – teda jedine, že by v nich bol nejaký architektonický skvost. Som skôr na „zašité“ uličky, parky a záhrady.

Zvykneš aj prekresľovať to, čo v mestách vidíš?

Áno. Nedávno sme napríklad boli na „road tripe“ po Balkáne. Chystám sa urobiť tušový obraz, ktorý by bol akousi spleťou vnemov z tohto výletu. Je to super spôsob, ako na tie zážitky nezabudnúť a zároveň vytvoriť niečo, čo odzrkadlí kus mňa vo víre všetkých tých cestovateľských zážitkov.

Si fotografka, ilustrátorka aj grafická dizajnérka. Čo ťa baví najviac?

Striedať to. Urobiť niečo graficky, potom ísť ku kresliacej doske a kresliť ručne, potom niečo odfotiť, kombinovať fotku s písmom a podobne. Nebaví ma celý týždeň pozerať iba do počítača.

Ako by si definovala svoj štýl?

Tušové ilustrácie, teda čierne na bielom, čisté línie, akási „nepreplácanosť“, no súčasne komplikované zamotané kresby. To je ale iba jedna stránka mojej osobnosti. Ja to aj pri štýle rada striedam, hlavne zákazky si vyžadujú rôzne štýly.

Čo robíš, keď máš blok a nevieš nič vymyslieť?

Začnem robiť na niečo inom. Keď sa mi mozog rozbehne, začnú mi napadať veci aj k tomu pôvodnému zadaniu.