Je pre nich dôležité mať dobrú atmosféru vo firme, nechcú tráviť zbytočne veľa času presunmi do práce a z práce a spoločnosť, pre ktorú pracujú, musí uznávať správne hodnoty. Aj takto nejak by sa dali opísať nové generácie zamestnancov. Zmeny v hodnotách pritom nie sú vecou výlučne mladých, osvojujú si ich aj starší zamestnanci. A firmy to vedia. Čoraz viac z nich tak začína lákať talenty na zaujímavejšie benefity. Už dávno to totiž nie je len o plate. Ani o chill out zóne či kalčete v kancelárii. Vitajte v ére benefitov 21. storočia.
Písal sa rok 2017 a spoločnosť Facebook predstavila svoj veľkolepý plán postaviť pre zamestnancov celú dedinu. Na vyše 220-tisícoch štvorcových metrov má vyrásť minimálne 1 500 domov. Vo svojom projekte pritom neráta iba s bývaním, ale aj verejnými priestranstvami vrátane námestia, verejného parku, komunitného centra, parku pre psov či s komerčnými priestormi pre rôzne služby – od kaviarní až po lekárne.
Podľa oficiálnych vyjadrení chce Facebook nájsť „rovnováhu, ktorá vyhovuje všetkým a to na mieste, ktoré si bude môcť užiť celá komunita.“
S bývaním pritom nepomáha svojim zamestnancom iba Facebook, ale aj Google či ďalší technologickí (a iní) giganti. Áno, v prípade Facebooku a Googlu to je do istej miery aj snaha „vykúpiť sa“. Boli to totiž práve oni, ktorí spôsobili, že ceny nehnuteľností v okolí Silicon Valley vystrelili do astronomických výšin. Súčasne si zrejme uvedomujú, že ak si chcú udržať ľudí (obzvlášť tých najtalentovanejších), musia im zabezpečiť bývanie blízko pri práci. Samozrejme, za rozumné peniaze.
Sídlo firmy a byty pre zamestnancov v jednom balíku
Trend v podobe poskytovania bytu pre svojich pracovníkov začínajú preberať aj ďalšie, nielen technologické firmy – či už veľké, alebo menšie. Samozrejme, tie menšie nestavajú celé dediny (a povedzme si otvorene, na Slovensku to nemôžeme čakať asi ani od tých najväčších), ale napríklad kúpia zopár bytov v blízkosti svojich sídiel. Alebo v prípade, že sa sťahujú, prenajmú/kúpia spolu s komerčným priestorom aj byty v neďalekých obytných komplexoch.
„Mňa firma vyslala na pol roka do Spojených štátov a býval som ten čas vo firemnom byte asi 10 minút pešo od kancelárie. Bolo to super, hlavne preto, že som nemusel nič riešiť, vybavovať. Plus som mal samozrejme výbornú lokalitu, ktorú by som si inak nemohol dovoliť. Platil som len energie. Byt sa inak štandardne využíva hlavne vtedy, keď tam niekto ide na služobnú cestu. Je to pre firmu asi aj výhodnejšie ako platiť hotel,“ hovorí Bratislavčan Pavol, ktorý pracuje pre medzinárodnú IT spoločnosť.
V prípade Pavla išlo o situáciu, kedy firma potrebovala presunúť svojho špecialistu na určitý čas na inú pobočku. Práve z tohto dôvodu si začína byty zaobstarávať aj čoraz väčší počet firiem sídliacich v Bratislave, predovšetkým tých zahraničných. Postupne sa však objavujú aj tie, ktoré chcú takto prilákať top manažérov či špecialistov nastálo.
Firemné byty nie sú žiadna novinka
Samotný koncept firemných bytov či domov nie je žiadnou novinkou. Už napríklad Baťa používal poskytovanie ubytovania ako motiváciu pre svojich zamestnancov. „Kolektívne pracovať, individuálne žiť.“ To bolo jeho heslo, na základe ktorého postavil začiatkom 20. storočia typické domčeky z červených pálených tehiel. Už on si totiž uvedomoval, že zamestnanec, ktorý nemusí denne stráviť kopec času komplikovaným dochádzaním má viac času na svoje súkromie, je šťastnejší, menej unavený a tým pádom podáva lepšie výkony v práci.
Firemné bývanie nevymizlo ani za čias socializmu. Vtedy sa označovalo pojmom „podnikové bývanie“. Nárok naňho rozhodne nemal každý, zväčša sa k nemu dostali ľudia s vyšším postavením v Komunistickej strane Československa alebo ľudia s kontaktmi na takýchto ľudí.
Okrem podnikových bytov existovali v tomto období ešte družstevné byty. V tomto prípade však musel byť zamestnanec na jeho získanie členom družstva (a teda zaplatiť družstevný podiel) a zaplatiť za byt aj poplatok, ktorý sa líšil podľa jeho veľkosti.
